Ch.L.P.I. o.z. - Blogy

Aktuality
Aktivity občianskeho združenia
Z.O.Z.E.
Zdrojovo orientovaná zdravotnícka ekonomika
Pacientsky orientovaná medicína
Úvod O nás Ciele Upozornenia
Ch.L.P.I.
Chronické latentné perzistentné infekcie
Oznamujeme verejnosti, že občianske združenie Ch.L.P.I oficiálne zaniklo dňa 16.11.2017. ... čítať ďalej
Blogy
Eva1

Môj príbeh sa začal 20.decembra 2008. Keď som sa ráno  zobudila a otvorila oči videla som krútiaci sa svet, ktorý nešlo zastaviť. Po tom, čo som sa postavila pridal sa pocit na zvracanie a neschopnosť udržať rovnováhu. Takto to trvalo asi tri dni, stále som len ležala, prešla som na WC, len opierajúc sa o steny. Keď sa mi to zlepšilo aspoň natoľko, že som sa udržala na nohách, začalo sa obiehanie po ambulanciách špecialistov. Navštívila som internistu. ortopéda, krčiara, neurológa a až psychiater, pred ktorým sa hlboko skláňam mi dal tip. Mohla by to byť,  okrem tranzitorneho ischemického ataku aj borelióza. Medzi tým mi urobili CT, MR, ale bezvýsledne. Na moju prosbu na internej ambulancii mi sestrička odobrala  krv na boreliozu a tá sa potvrdila. Následne som bola odoslaná na infekčnú ambulanciu, myslac si že som už v správnych rukách. Ale ukázalo sa, že som sa veľmi mýlila. Okrem boreliózy, mi síce potvrdili aj pľúcne chlamýdie a mycoplazmy, ale po troch týždňoch liečby antibiotikami povedali, že som vyliečená, hoci som sa tak vôbec necítila. Okrem občasných rotačných závratí, som nemala vôbec periférne videnie, obraz som nemala zaostrený ,,plával", na prechod pre chodcov som sa bála vkročiť, lebo som nevedela odhádnuť vzdialenosť auta. Mala som vysoký tlak, spávala som málo a trhane, poobede som už nebola schopná žiadnej zmysluplnej činnosti, bola som unavená, nič čo som si bola nútená prečítať som nechápala. Prácu vo svojej profesii, ktorú som robila celý život som nezvládala.Okrem toho som mala neznesiťeľné migrujúce bolesti kĺbov, najviac bolel priehlavok pravej nohy. Ani neviem, ako som zablúdia na stránku na internete, kde si radia samotní pacienti s infekčnými chorobami. Môžem s čistým svedomím povedať, že títo ľudia mi pomohli viac ako ktorýkoľvek z tzv. odborníkov v bielych plášťoch, ktorých som navšťívila. Keďže som nepoznala vtedy žiadneho lekára, ktorý by ma bol liečil Wheldonovým protokolom, dala som sa do toho sama a neľutujem. Príznaky postupne mizli. Neprerušovanú liečbu, som skončila po dvoch rokoch a teraz som na prerušovanej, po celý ten čas som robila, nebola som na PN.   

 

eva1, 21.06.2013