Chronická latentná perzistentná chlamydióza (Ch.L.P.Ch.)
Táto stručná informatívna kapitola nepopisuje klasické akútne formy, o ktorých sú informácie všeobecne dostupné v odborných a osvetových zdrojoch. Poskytuje len základné údaje o perzistentnej forme a nevyhnutných súvislostiach, keďže komplexný kvalifikovaný popis problematiky perzistentných foriem infekcí je príliš obsiahly pre webovú platformu, vhodnejší pre inú formu média určenú zdravotníckym profesionálom.
Z hľadiska chronických latentných perzistentných infekcií (ďalej v skratke Ch.L.P.I.) sú pre nás zaujímavé hlavne chlamydia trachomatis biovar okulovenerický a chlamydia pneumoniae biovar pneumosystémový. Ostatné biovary ako trachómový, ornitopsitakózny, lymfogranulomovenerický nie sú menej epidemiologicky významné, ale pre signifikantnejšiu klinickú manifestáciu sú v akútnom štádiu ľahšie diagnostikovateľné. Treba si však uvedomiť, že perzistentné formy sa týkajú všetkých biovarov.
Dynamika chorobného procesu perzistencie
Chlamýdia majú dve obligátne štádia (metabolicky neaktívne infekčné elementárne telieska, ET a metabolicky aktívne retikulárne telieska, RT) a jedno fakultatívne štádium tzv. kryptické štádium zodpovedné za rekrudescentný priebeh ochorenia. Perzistencia spočíva okrem transformácie do kryptickej formy aj v penetrácii chlamýdií do makrofágov po pôsobení stresových faktorov, existujú avšak aj iné faktory perzistencie, ktoré sú zatiaľ skôr v štádiu hypotéz alebo premisov.
Pri forme Ch.L.P.Ch. sa replikujú chlamýdie len v malom počte napadnutých buniek formou ojedinelých diseminovaných malých ložísk, najviac na slizniciach a v parenchymatóznych orgánoch. Takéto malé ložiská postupne miznú a na iných miestach vznikajú podobné ďalšie. Z takejto formy sa môže vyvinúť aj subakútna forma s prejavmi mierneho začervenania postihnutej sliznice, často v spojivkách, rohovke alebo na konečníku, jazyku, nosohltane, s drobnými pruritóznymi alebo algickými bodmi. Takáto dlhodobejšia lokalizovaná až koncentrovaná forma dráždenia je podozrievaná za zdroj zvrhnutia a kancerogenézy. Subjektívne sú tieto príznaky často nevšimnuteľné. Pre lokalizovaný charakter procesu je serologická odpoveď veľmi nízka alebo žiadna.
Klinická charakteristika
Zdravotné ťažkosti spôsobené chlamýdiami z hľadiska intenzity a dynamiky príznakov varírujú od krátkodobých foriem priebehu až po závažné, často aj smrteľné formy. V teórii rozlišujeme tri klinické formy chlamydiózy. Prvá je akútna resp. subakútna, druhá je latentná aktívna a tretia latentná pasívna, teda čistá kryptická forma. Predpokladá že, pri latentnej aktívnej forme infekcie môžu byť v organizme súčasne všetky tri formy (ET, RT, kryptické – dormantné formy), a pri latentnej pasívnej iba kryptická alebo ostatné formy, ktoré sú nesignifikantné. Toto delenie je skôr akademické. Jednoznačné dôkazy však nie sú k dispozícii o takýchto štádiach, preto je praktickejšie hovoriť o akútnej (resp. subakútnej, manifestnej) a latentnej forme, presnejšie chronickej latentnej perzistentnej forme. Jednotlivé formy sa môžu vzájomne transformovať a rotovať podľa záťaže organizmu. V latentnej aktívnej ale zrejme aj v latentnej pasívnej forme trvajúcej roky v napadnutom organizme spôsobujú nediagnostikovateľné problémy a nálezy. Takéto subjektívne ťažkosti postihnutých pacientov s chabými objektívnymi nálezmi štandardných vyšetrení sa v praxi najčastejšie prisudzujú genetike (mimochodom v rodine sa kryptická forma generačne prenáša), imunodeficiencii, psychike, životnému štýlu, ekofaktorom či meteorosenzitivite. Žiaľ, len ojedinelo smeruje diagnostika správnym smerom k objektívnemu stanoveniu základnej príčiny ťažkostí. Meteorosenzitivita v takomto prípade demaskuje latentnú formu infekcie, ale nie je príčinou ťažkostí.
Nástup príznakov u perzistetných foriem je veľmi plazivý, nenápadný, veľmi nešpecifický, pripomínajúci bežné únavové stavy, ktoré sa v seniorskom veku dávajú do súvislosti s procesom starnutia čo dokonalo maskuje patologický proces. Postihnutí majú často veľmi komplikovanú symptomatológiu a to, variabilnú (premenlivú v čase, individuálne rozdielnu a polyorgánovú), latentnú a nešpecifickú, čo je typické pre všetky diagnózy Ch.L.P.I. Väčšina lekárov je zvyknutá na to, že pacient prichádza na vyšetrenie pre istý pregnantný symptóm zjavne súvisiaci s ostatnými. Dynamika s výraznou fluktuáciou, polysymptomatickosťou a individuálnou rôznorodosťou navádza na systémové ochorenie, s ktorým avšak objektívnymi príznakmi spočiatku nekorešponduje, a preto je tendencia lekára myslieť na psychogénny alebo simulačný pôvod ťažkostí pri negatívnych alebo nevýrazných technicko-laboratórnych nálezoch. Vekom, pri dlhodobom pôsobení a oslabovaní imunitného systému, sa uvedené ťažkosti zhoršujú, čo urýchľuje gerontomorbiditu (choroby typické pre seniorský vek). Podľa pozorovaní, u jedincov s dobrou imunitou nedochádza alebo len veľmi zriedka k prechodu z latentnej formy infekcie do akútnej. Aj u jedincov so silnou imunitou spôsobujú menej intenzívne (hyposymptomatické) a nešpecifické ťažkosti, ktoré sa postupom času zhoršujú až do veľmi závažných ochorení. Pri výraznom náhlom oslabení imunitného systému dochádza veľmi dramaticky k zhoršeniu stavu, na čo treba myslieť pri „nevysvetliteľných“ alebo nečakaných komplikáciach súvisiacich so záťažou organizmu napr. stresom, fyzickou námahou, inou inak nezávažnou chorobou, úrazom, operáciou a pod. V takých prípadoch treba myslieť na tzv. rekrudescentnú formu recidívy (reaktiváciu "spiacej" formy patogénu).
Symptomatológia
Pri prechode perzistentnej infekcie do subakútneho alebo akútneho štádia sú najčastejšie pozorované prvé príznaky bolesti hlavy, bolesti kĺbov, rôzne druhy alergií, bolesti chrbta, nádcha, prechodné svrbenie kože, meteorosenzitivita (výrazná citlivosť na zmeny počasia), subjektívne „nedefinovateľná“ nevoľnosť, pocit na zvracanie, zvracanie, subfebrility (zvýšené teploty bez horúčky) čo pripomína krátkotrvajúce potravinové nákazy alebo črevné virózy, z komplexných prejavov je častý únavový či fibromyalgický syndróm. Zápaly sa následne rozširujú do viacerých orgánových systémov. V respiračnom systéme sú najčastejšie zápaly horných dýchacích ciest, ale aj bronchitídy či bronchopneumónie. V neurosenzorickom systéme sú iniciálne konjunktivitídy, neskôr sa pridružujú bolesti v rôznych lokalitách, parestézie (pichanie, pocity chvenia, brnenia, mravenčenia), tras rúk a hlavy, zášklby podkožných svalových vlákien, poruchy koncentrácie, pamäti, duševného výkonu, poruchy spánku, depresie až samovražedné tendencie. Pri imunokompromitácii sú prítomné aj meningitídy. Porucha inervácie je jednou z pravdepodobných príčin ochorenia vnútorných orgánov až paretických foriem napr. poruchy sluchu, chuti, zraku, sťažené alebo bolestivé prehĺtanie. Orgánové poškodenie môže byť poškodené prímárne chlamýdiami (priamym pôsobením agensa), sekundárne (faktormi virulencie) alebo poruchami inervácie. Je to jedna z možností vzniku diabetes mellitus, inej endokrinopatie alebo celej rady porúch bunkových funkcií. Alergizácia pozorovaná hlavne u mladších vekových skupín vedie až k polyvalentnej forme či autoimunizácii. Urogenitálny systém zvykne byť postihnutý s inak zriedkavo lokalizovanými zápalmi mužských pohlavných orgánov ako cowperitída, kolikulitída, litreitída, morgagnitída, prostatitída (často klinicky v takom prípade zamieňaná s cowperitídou), funikulitída, pri zápaloch ženských pohlavných orgánov sú klinicky manifestné kombinované alebo lokalizované zápaly ako bartolinitída, salpingitída, ooforitída či adnexitída, parametritída, endometritída. Samozrejme, nechýbajú ani klinicky prístupnejšie prejavy uretritídy orchitídy, epididymitídy, kolpitídy, cervicitídy a pod. Kardiovaskulárny systém, predovšetkým endotel je už dlho známym miestom tropizmu, popisovaný v súvislosti s artériosklerózou a z toho vyplývajúcich diagnóz vrátane infarktu myokardu.
Časté postoje k riešeniu
Takéto akútne ochorenia sa najčastejšie v praxi liečia antibiotikami krátkodobo, pričom diagnosticky sú vedené ako infekčné zápaly prevažujúcej anatomickej lokality. Pri recidíve, ktorá sa časom stupňuje, sa takýto stav hodnotí ako reinfekcia bez akéhokoľvek podozrenia na chlamydiózu. Najčastejšie sú to respiračné a urogenitálne infekcie. V humánnej medicíne sa spomínajú najčastejšie dva druhy patogénov, a to chlamydia pneumonie a trachomatis. Nie je však jasný podiel iných druhov, napr. druh chlamydia pecorum či psittaci hlavne u ľudí exponovaných zvieratami. Tejto problematike sa zatiaľ nevenovala žiadna štúdia. Vysoká prevalencia v populácii je pre niektorých lekárov argumentom, ktorým spochybňujú chlamýdiovú súvislosť uvádzaných ťažkostí tým, že mnohí nosiči sú asymptomatickí a lekári neveria tak výrazným rozdielom klinických obrazov u toho istého patogénu. Práve individuálna interakcia makroorganizmu a nešpecifická toxicita faktorov virulencie je zodpovedná za túto symptomatologickú variabilitu.
Vysokopravdepodobné súvislosti
Analýza dlhodobých pozorovaní dospela k záverom, že Ch.L.P.Ch. veľmi pravdepodobne súvisia so zvýšeným rizikom výskytu nasledovných ochorení, ktorých zoznam nie je konečný:
leukémia, rakovina, diabetes mellitus, reumatické ochorenia, sclerosis multiplex, asthma bronchiale, morbus Crohn, morbus Alzheimer, morbus Parkinson, psychotická ataka, epilepsia, kardiovaskulárne ochorenia vrátane aterosklerózy, autoimunitné ochorenia.
Spoločenské dôsledky
Z mnohoročného výskumu a sledovania je známe, že postihnutí až kruto fyzicky a psychicky trpia a predčasne umierajú. Len malá časť takto postihnutej populácie sa dožíva vysokého veku, väčšinou sa mortalita týka produktívnej alebo krátko poproduktívnej vekovej kategórie.