Vážne nevyriešené a neriešené varovné problémy Ch.L.P.I.
- problematická liečba detí v prípade klasickej dlhodobej antibiotickej liečby ako aj v prípade inej formy liečby pre náročnosť dodržiavania dlhodobého liečebného režimu
- nevyriešená povinnosť liečby pri eliminácii zdroja epidémie
- nevyriešená postupnosť v liečbe pacientov, u ktorých je kontraindikovaná klasická dlhodobá antibiotická liečba
- nevyriešená platba pri finančnej náročnosti liečby u sociálne slabších skupín najmä v prípade povinnej liečby
- nevyriešená nedisciplinovanosť v liečebnom režime, a tým problematickosť eliminácie epidemického zdroja infekcie
- nejasnosť špecializácie, ktorej patrí liečba Ch.L.P.I.
- nejednotnosť, protichodnosť a nekoordinovanosť postupov v liečbe medzi rôznymi lekármi - špecialistami v bežnej praxi
Odkaz pre tých, pre ktorých je kvalitná liečba finančne nedostupná:
Jednoduchý komerčný systém v liečbe Ch.L.P.I. je najrýchlejší a najjednoduchší systém založenia a realizácie zdravotníckych služieb pre starostlivosť o postihnutých pacientov. Pre vysoké diagnostické a liečebné náklady je avšak pre väčšinu v takejto forme neprístupný.
K vyriešeniu tejto sociálnej stránky zdravotníckej starostlivosti môže v trhovom systéme najviac zadosťučiniť Z.O.Z.E. model, avšak pri pasivite verejnosti a najmä dotknutej verejnosti je riešenie tejto sociálnej problematiky beznádejné!
Odkaz pre tých pacientov, ktorí očakávajú od lekára riešenie sociálnej situácie:
Hippokrates je zakladateľom vedeckého prístupu v medicíne a rovnako celistvého tzv. holistického prístupu v medicíne. Dnes si však neuvedomujeme, že pôvodná hippokratovská koncepcia holistiky zahŕňa aj spoločenský faktor. V súčasnosti by to znamenalo, že lekár by mal mať kompetencie kľúčového rozhodovania do politickej, právnej a sociálnej zložky, ktorá významne ovplyvňuje zdravie populácie či už v pracovnom alebo inom prostredí. V súčasnosti je lekár a hlavne klinický lekár bezmocný ovplyvniť sociálny faktov pri riešení zdravotných problémov pacientov.
Vedecká (exaktná) holistická medicína by mala byť preto harmonizovaná v pôvodnom zmysle Hippokratovej koncepcie tak, aby podmienky neboli tvorené nekvalifikovanou mocou. Je však na väčšine spoločnosti ako sa k tomu postaví, dôležité je, aby si uvedomila pri rozhodovaní zodpovedne všetky súvislosti !
Najčastejšie riziká tzv. domácej (nelekárskej) liečby:
1. Ohrozenie života pacienta komplikáciami
2. Vznik rezistentných kmeňov
3. Vznik nových typov kmeňov z mutácií
4. Poškodzovanie povesti autorov používaných metód alebo častí metód
5. Poškodzovanie autorských práv a prirodzenej odbornej súťaživosti
6. Demotivácia vo vývojových prácach autorov (vynálezcov, objaviteľov ..)
7. Spomalenie vývoja uvedených metód finančným deficitom z uvedených dôvodov
8. Neoprávnené obohacovanie sa tých špekulantov, ktorí zneužívajú know-how
9. Neobjektívne závery z použitých metód
10. Zavádzanie, mätenie a dezorientovanie pacientskej verejnosti neobjektívnosťou a neodbornosťou