Chronická latentná perzistentná mykoplazmóza (Ch.L.P.M.) a L-formy.
Táto stručná informatívna kapitola nepopisuje klasické akútne formy, o ktorých sú informácie všeobecne dostupné v odborných a osvetových zdrojoch. Poskytuje len základné údaje o perzistentnej forme a nevyhnutných súvislostiach, keďže komplexný kvalifikovaný popis problematiky perzistentných foriem infekcí je príliš obsiahly pre webovú platformu, vhodnejší pre inú formu média určenú zdravotníckym profesionálom.
L-formy baktérií (synonymá: ang. cell wall deficient bacteria) sú také baktérie bez bunkovej steny, ktoré pôvodne mali bunkovú stenu, kým mykoplazmy sú prirodzene sa vyskytujúce baktérie bez bunovej steny, čo je hlavný rozdiel medzi obidvoma formami. Jedinou výnimkou je tzv. L1-forma baktérií, ktorá sa považuje za prirodzený variant rodičovskej formy Streptobacillus moniliformis, bez súvislostí so stresovým stimulom.
Rozlišujeme 4 typy baktérií bez bunkovej steny:
L1-forma (prirodzená vo voľnej prírode)
L-forma nestabilná (vzniká po stresovej stimulácii a je transformovateľná na pôvodnú formu)
L-forma stabilná (vzniká po stresovej stimulácii, ale nie je už transformovateľná na pôvodnú formu)
Mykoplazmy (nevznikli po stresovom stimule, ale dlhodobým degeneračným procesom z predkov Lactobacillus, Bacillus, Streptococcus a dvoch druhov Clostrídií)
Dnes je známych vyše 200 druhov mykoplaziem a minimálne 17 z nich bolo izolovaných z človeka. Známych je vyše 30 druhov baktérií často sa vyskytujúcich v L-forme po stresovom stimule.
Z hľadiska chronických latentných perzistentných infekcií (ďalej v skratke Ch.L.P.I.) sú pre nás zaujímavé prakticky všetky druhy mykoplaziem izolovaných z človeka ako aj často sa vyskytujúce L-formy baktérií. Diagnostika mykoplaziem je v praxi obmedzená len na niektoré druhy, ale aj tak zriedkavá. L-formy sú serologicky nediagnostikovateľné pre slabú serologickú odozvu, ale aj tak sa v bežnej klinickej praxi diagnostika L-foriem nevykonáva. Do povedomia vstúpili najmä tie druhy mykoplaziem, ktoré spôsobujú manifestné formy ochorení, ale perzistentné formy prichádzajú do úvahy pri každom druhu mykoplazny ako aj L-formy baktérie.
Najčastejšie spomínané druhy menovanej skupiny patogénov sú mycoplasma pneumoniae – (Eatonov agens, pleuropneumonia like organism - PPLO, spôsobujúca primárnu atypickú pneumóniu - PAP), mycoplasma pulmonis (spôsobujúca pneumónii podobné pomaly progredujúce ochorenie „murine respiratory mycoplasmosis“ MRM), mycoplasma fermentans incognitus (príčina tzv. gulf war syndrómu), pri zápaloch prevažne močovo-pohlavného traktu sú najčastejšími pôvodcami mycoplasma genitalium, mycoplasma hominis, ureaplasma urealyticum, ureaplasma parvum a mycoplasma penetrans. Očakáva sa, že s pribúdaním vedeckých poznatkov a pozorovaní zoznam patogénne zaujímavých mykoplaziem a L-foriem baktérií bude narastať. Táto oblasť patogénov je ešte stále bohatá na záhady a množstvo neobjavených skutočností, a preto sa očakáva viac prekvapení z najnovších vedeckých odhalení.
Dynamika chorobného procesu perzistencie
Presné mechanizmy procesu ochorenia nie sú dostatočne známe. Nákaza závisí od konkrétneho druhu mykoplazmy, buď kvapôčkovou infekciou, kontaktom sliznicami, pohlavne, nepriamo predmetmi, výnimočne aj kliešťom ako napr. pri m. penetrans. Mykoplazmy majú dve až tri vývojové štádia. Elementárne teliesko (tzv. minimálna reprodukčná jednotka, ktoré je menšie ako najväčší vírus a rickettsia), filamentózny útvar, ktorý sa rozpadne na kokovité telieska považované za elementárne telieska a nakoniec existujú aj tzv. veľké telieska, čo sú elementárne telieska s tukovými kvapôčkami považované za involučné štruktúry v starších kultúrach.
Mykoplazmy narozdiel od vírusov sa môžu rozmnožovať a rásť aj v telesných tekutinách (v krvi, v tekutinách klbov, srdca, pľúc, spinálneho priestoru a pod.) a rovnako aj v akýchkoľvek bunkách tkanív bez toho, aby ich úplne zničili, narozdiel od čo väčšiny baktérií a vírusov. Mykoplazmy sú schopné extracelulárneho ako aj intracelulárneho spôsobu parazitizmu závislého na cholesterole, aminokyselinách a ďalších výživných látkach. Intracelulárny parazitizmus nevynecháva ani samotné imunitné bunky ako aj fagocyty (NK bunky). Chýbanie bunkovej steny u mykoplaziem uľahčuje interakciu medzi baktériou a hostiteľom, počas ktorej môžu byť vzájomne vymieňané zložky nielen výživné, ale aj toxíny metabolizmu. Bakteriálny povrchový parazitizmus spôsobuje vážne poškodenie hostiteľskej bunky, aj keď nebol zistený žiadny toxín ako priama príčina. Pomocou povrchového adhezívneho proteínu podobného ľudskému je mykoplazma dokonale maskovaná, a preto aj ľahko dezorganizujúca imunitný systém proti vlastným bunkám pri autoimunitných ochoreniach. Podobnosť týchto proteínov je príčinou, že mykoplazma môže adherovať na množstvo rozličných typov buniek. Vo vysokých koncentráciách môže poškodzovať funkciu bunky alebo spôsobovať bunkovú nekrózu. Poškodenie je spôsobené nielen toxínmi ale aj imunitnou reakciou hostiteľa.
Často je uvádzaná korelácia medzi mykoplazmovými infekciami a ochoreniami ako AIDS, malígna transformácia, Crohnova choroba, reumatoidná artritída a iné artritíty, Gulf War syndróm, Alzheimerova demencia, roztrúsená skleróza, fibromyalgia, chronický únavový syndróm, diabetes mellitus, amyotrofická laterálna skleróza, negonokoková uretritída, asthma, systémový lupus erytematoides, neplodnosť, niektoré druhy rakoviny a leukémia.
Klinická charakteristika
Okrem akútnych foriem (pleuropneumónia, atypické zápaly dýchacích ciest s pomalou progresiou, zápaly močovo-pohlavného traktu), ktoré sa líšia podľa konkrétneho druhu mykoplazmy je väčšina foriem chronických perzistentných s výraznou variabilitou polyorgánových prejavov. U imunokompromitovaných pacientov sa avšak komplikácie môžu rozvinúť do vážnych stavov.
Pľúcne formy patogénov ako napr. najčastejšia mycoplasma pneumoniae spôsobuje ľahký, spontánne sa hojaci respiračný infekt, vyskytujúci sa hlavne u mladších osôb. Začiatok je pozvoľný, s nešpecifickými prejavmi ako napr. subfebrility, únava, malátnosť, kašeľ, cefalgie, myalgie, neskôr faryngitída, tracheobronchitída či bronchitída. Zriedkavejšie sa objavujú konjunktivitídy, otitídy, sinusitídy, syndróm dychovej tiesne („respiratory distress syndrome“ - RDS) a regionálna lymfadenopatia. Objektívne nálezy sú nevýrazné okrem komplikovaných stavov. Niekedy sa pozoruje eozinofília, zvýšená sedimentácia, vysoké hladiny chladových aglutinínov.
Subklinické infekcie sú bežné a ochorenie je označované ako "mierna pneumónia" (walking pneumonia). Veľká časť infikovaných sa aj bez akejkoľvek liečby uzdraví, aj keď ťažké postihnutie pľúc sa objaví niekedy aj u ľudí klinicky zdravých, výnimočne dôjde aj k úmrtiu. U niektorých pacientov môže dôjsť k postihnutiu rôznych orgánov bez predchádzajúceho respiračného ochorenia. Mimopľúcne manifestácie nákazy sú veľmi pestré a môžu postihnúť takmer každý orgán.
Symptomatológia
Generalizované prejavy: pozvoľný nástup príznakov ako únava, malátnosť, subfebrility,
Neurosomatický systém: cefalgie, meningoencefalitída, aseptická meningitída, vzostupná paralýza, Guillain-Barré syndróm, transverzálna myelitída, cereberálna ataxia a obrny hlavových nervov, niekedy aj kombinácia uvedených neurologických komplikáci, úmrtnosť cca 10%, ústup potiaží je pomalý a u niektorých pacientov zostáva trvalé postihnutie v podobe chabých obŕn, paraplégie, hemiplégie alebo afázie.
Zmyslové orgány: konjunkivitída, otitídy, rôzne poruchy sluchu a zraku
Neuropsychický systém: akútna psychóza
Respiračný systém: typický je ľahký spontánne sa hojaci respiračný infekt, zápaly horných aj dolných dýchacích ciest (fyryngitída, tracheobronchitída, bronchitída, sinusitída), syndróm dychovej tiesne, u imunodeficientných pacientov aj pneumónia alebo miernejšia atypická pneumónia („walking pneumonia“), astma
Kardiovaskulárny systém: rôzne druhy postihnutia myokardu, myokarditída, perikarditída, kompletné bloky, tachykardia, kardiálne zlyhanie ako aj kardiálna zástava, často po prekonaní respiračného infektu
Gastrointestinálny systém: nešpecifické dyspepsie s pestrou symptomatológiou aj s laboratórne aktívnou hepatopatiou, výnimkou nie sú ani pankreatitídy, ochorenia parodontu, syndróm dráždivého čreva
Urogenitálny systém: zriedkavou komplikáciou je aj glomerulonefritída, tubulointersticiálna nefritída, abscesy orgánov malej pánvy
Pohlavný systém: infertilita, negonokokové uretritídy, chronické zápalové ochorenia malej pánvy
Lokomočný systém: artralgie a myalgie s instabilnou lokalizáciou,
Dermálny systém: rôzne zmeny na koži a slizniciach, väčšinou po prekonaní respiračného infektu s dlhodobým pretrvávaní aj niekoľko rokov, a to exantém makulárny, makulopapulárny, urtikariálny ale i petechie, obávanou komplikáciou je však erythema multiforme major alebo Stevens-Johnsonov syndróm, postihnutí majú veľké vezikulobulózne lézie aj na slizniciach spojiviek, úst, zažívacieho traktu a močovej rúry
Endokrinný systém: rôzne endokrinopatie
Hematopoetický systém: častá prítomnosť IgM chladových aglutinínov proti I antigénu erytrocytov s následnou hemolytickou anémiou (pozitívny Coombsov test), Raynaudova choroba, útlm kostnej drene, hemoglobinúria s následkom renálneho zlyhania, trombocytopénia a diseminovaná intravaskulárna koagulácia.
Imunitný systém: zriedkavejšie aj regionálna lymfadenopatia, autoimunitné ochorenia ako sklerodermia, psoriáza, systémový lupus erytematoides, amyotrofiká laterálna skleróza, roztrúsená skleróza