Napriek civilizačnému a technickému pokroku existujú ťažko liečiteľné ochorenia, ktoré prirodzene chápeme ako problémové. Problémové ochorenia majú však v medicíne svoju presnú definíciu a klasifikáciu uvedenú nižšie.
Problémové ochorenia sú narušenia zdravia organizmu aspoň v jednom z nasledovných siedmich faktorov:
Faktory charakterizujúce zdravotnícku starostlivosť:
1. náročnosť na včasnú dopravu pacienta k diagnostike (napr. akútne život ohrozujúce stavy)
2. náročnosť na objektívnu a včasnú diagnostiku ochorenia - diagnosticky problémové ochorenia (DPO)
- chronické latentné perzistentné infekcie (ChLPI)
- chronické latentné perzistentné chlamydiózy (ChLPCh)
- chronické latentné perzistentné boreliózy (ChLPB)
- iné perzistentné infekcie (mykoplazmózy, iné L-formy infekcií, niektoré parazitózy, ..)
- ojedinelé ochorenia
- geriatrická morbidita
3. náročnosť na včasnú a účinnú terapiu alebo profylaxiu ochorenia
Faktory charakterizujúce samotné ochorenie
4. vysoká letalita (napr. pri niektorých infekčných, kardiálnych ochoreniach, úrazoch)
5. časté následky (napr. pri niektorých reumatických, neurologických, onkologických ochoreniach, úrazoch)
6. časté utrpenie pacientov (napr. pri bolestivých onkologických, neurologických ochoreniach, popáleninách)
Faktory epidemiologické
7. morbidita a/alebo mortalita (napr. civilizačné ochorenia)
Z laického hľadiska možno DPO opisne charakterizovať ako ochorenia, kde objektívne nálezy sú chudobné, nešpecifické alebo negatívne a napriek tomu má pacient nezanedbateľné progredujúce ťažkosti výrazne znepríjemňujúce život, obmedzujúce životnú aktivitu, s tendenciou k rôznorodým komplikáciam.
Kedy myslieť na diagnózu ChLPI ?
Je pochopiteľné, že nasledovné praktické delenie nemôžeme vnímať ako diagnostické pravidlo, ale len ako rôzny stupeň podozrenia na ChLPI alebo iné DPO.
Prvostupňové podozrenie na ChLPI
Podľa vonkajšieho prístupu k pacientovi zo strany lekárov
Pacienti postihnutí chronickou latentnou perzistentnou infekciou (ChLPI) sú len veľmi zriedka oficiálne takto diagnostikovaní.
V praxi sú vnímaní v nasledovných kategóriach:
- „oficiálny“ pacient s ChLPI - lekármi uznaná jasná diagnóza s primeranou vážnosťou (ideálny prípad, zriedkavo takto diagnostikovaný)
- „otravný“ pacient - lekármi uznaná diagnóza, ale s neprimeranou vážnosťou k ťažkostiam pacienta
- pacient so „záhadnou“ diagnózou - lekármi uznaná nejasná alebo potenciálne nová diagnóza
- pacient s „nekonečným“ vyšetrovaním - dlhotrvajúca neukončená diagnostika s opakovanými intervalmi sledovania ťažkostí (minimálne rok)
- fluktujúci, „plávajúci“ pacient - lekármi alibisticky riešená diagnóza pre nejednoznačnú odbornú príslušnosť
- „neurózny“ až „psychotický“ pacient - lekármi uznaná psychogénnosť ťažkostí
- „simulantný“ pacient - lekármi podozrievaná bilančnosť ťažkostí
Ak máte skutočné ťažkosti a máte presvedčenie, že patríte do niektorej z uvedených kategórií, je vhodné zhodnotiť ďalšie kritéria (druhostupňové a treťostupňové podozrenie). Ak nepatríte do žiadnej uvedenej prvostupňovej kategórie, postihnutie ChLPI je nepravdepodobné.
Druhostupňové podozrenie na ChLPI
Podľa všeobecného charakteru príznakov (fyzikálnych parametrov symptómov – subjektívnych príznakov)
Klasifikácia fyzikálnych parametrov symptómov:
1. variabilita príznakov
a) variabilnosť
- multisystémovosť (polysystémovosť) - príznaky vo viac ako jednom orgánovom systéme súčasne
- konvertibilita (fluktuácia) - príznaky v inom orgánovom systéme v rôznom čase
- individuabilita - príznaky toho istého ochorenia príliš rozdielne medzi postihnutými
b) konštantnosť
2. manifestnosť príznakov
a) latentnosť (nemanifestnosť, abortívnosť, inaparentnosť)
b) manifestnosť
3. špecifickosť príznakov
a) špecifickosť (typickosť, charakteristickosť, originálnosť) - daný príznak sa vyskytuje len pri malom počte ochorení
b) nešpecifickosť - daný príznak sa vyskytuje pri veľkom počte ochorení
„Ideálne“ ochorenie z hľadiska nenáročnosti na diagnostiku je také, ktorého príznaky sú
- konštantné (stabilné)
- manifestné
- typické (špecifické)
Najzákernejšie ochorenie z hľadiska náročnosti na diagnostiku je naopak také, ktorého príznaky sú:
- variabilné (nekonštantné, instabilné)
- latentné (inaparentné)
- atypické (nešpecifické)
Práve tieto fyzikálne charakteristiky príznakov predurčili názov „Diagnosticky problémové ochorenia“ (DPO)
Ak chorobné príznaky vašich ťažkostí sú variabilné, latentné a atypické podľa vyššie uvedenej klasifikácie, je vhodné upresniť podozrenie podľa treťostupňových kritérií.
Keďže uvedené prvostupňové a druhostupňové kritéria svedčia pre širokú skupinu diagnosticky problémových ochorení (DPO), kam patria okrem ChLPI aj ojedinelé (vzácne) ochorenia a geriatrické ochorenia, musíme najprv odlíšiť tieto kategórie.
Ojedinelé ochorenia sa začínajú prejavovať v 80% v detskom veku, ale je dobré myslieť na to, že malá časť môže pripadať do úvahy aj v dospelom veku. Takéto ochorenia majú dominantne genetickú etiológiu.
Geriatrické ochorenia pripadajú v úvahu až v seniorskom veku, sú teda závislé na procese starnutia, aj keď spolupodiel ChLPI v starobe nie je vylúčený.
Treťostupňové podozrenie na ChLPI
Podľa empirického obrazu príznakov
Empirické faktory podozrenia na ChLPI:
- Osobná anamnéza pozitívna na chlamýdiovú, boréliovú, mykoplazmovú, hubovú alebo parazitárnu infekciu – klinicky prekonané ochorenie.
- Rodinná anamnéza pozitívna na chlamýdiovú, boréliovú, mykoplazmovú, hubovú alebo parazitárnu infekciu – klinicky prekonané ochorenie u osoby v spoločnej domácnosti.
- Akýkoľvek laboratórny výsledok svedčiaci pre kontakt s uvedenými infekciami.
- Pozorovateľný ústup príznakov pri antibiotickej liečbe.
- Progresívny charakter ťažkostí zvýraznený po akomkoľvek oslabení organizmu.
- Chronický únavový syndróm alebo fibromyalgický syndróm.
- Iné nešpecifické celkové príznaky bez tendencie k ústupu.
- Trvanie ťažkostí viac ako rok – výrazný chronický charakter.
- Nenápadný a plazivý začiatok ťažkostí s nejednoznačným časovým určením – latentný charakter.
- Mierne prejavy termopatológie (nevýrazné febrility, subfebrility, potenie, nočné potenie, pocit zimy ..).
- Tendencia k rôznorodým recidivujúcim komplikáciam alebo exacerbáciam (zhoršeniam) závislým už od konkrétneho druhu infekcie ako napr. chlamydiózy, boreliózy, mykoplazmózy, fungózy, iné parazitózy.
Čím viac z uvedených empirických faktorov je prítomných, tým je väčšie podozrenie pre prítomnosť ChLPI.
Vzhľadom k tomu, že chronické latentné perzistentné chlamydiózy a chronické latentné perzistentné boreliózy sú kľúčové diagnózy v kategórii ChLPI, ktoré historicky priviedli človeka k uvedenému poznaniu, sú najčastejšie popisované ako modelové diagnostické kategórie. Známe sú však aj perzistentné formy mykoplazmóz, hubových ochorení a iných parazitóz.
Práve problémový charakter diagnostiky a/alebo terapie vytvára často nespokojných hlavne pacientov. Riešenie musí byť preto maximálne komplexné – holistické. Z dôvodu rozšíreného zneužívania pojmu holistika aj v neprimerane kvalifikovaných (nelekárskych) liečiteľských aktivitách, je nevyhnutné pojmovo aj koncepčne odlíšiť vedeckú lekársku holistiku tzv. exaktnú holistickú medicínu (podľa zásad EBM – evidence based medicine – medicíny založenej na dôkazoch) od ostatnej „holistiky“.
Nevyhnutnou súčasťou exaktnej holistiky z pohľadu pacienta je zvýšená pozornosť, dôslednosť, ústretovosť a ohľaduplnosť k ťažkostiam pacienta zo strany lekára – tzv. pacientsky orientovaná medicína (patient oriented medicine).
Z obsahu uvedenej problematiky „Diagnosticky problémových ochorení“ teda vyplýva nutnosť využívania „Exaktnej holistickej medicíny“ neoddeliteľnej od „Pacientsky orientovanej medicíny“, čo však neznamená automaticky alternatívny smer medicíny.
Literárny zdroj:
Copyright © MUDr. Kozma Emilián, 2012, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave. Lekárska fakulta.SR. Problémové ochorenia. Chronické latentné perzistentné infekcie a vzťah k exaktnej holistike.