je de facto staronový ekonomický princíp, ktorého počiatky siahajú do antiky, aj keď vzhľadom na pokročilosť skúseností a poznatkov je súčasná koncepcia Z.O.Z.E. výsledkom zohľadnených faktorov modernej ekonomiky, ergoekonometrie a informatiky.
Zjednodušenie povedané, systém ekonomických stimulačných mechanizmov je v Z.O.Z.E. založený na kľúčovom odmeňovaní lekára za zdravý stav pacienta (bližšie v časti "Cena výkonu lekára"). V prípade výrazného zhoršenia zdravotného stavu pacienta je tzv. bonusové odmeňovanie lekára znížené alebo pozastavené. Druhotná menej výrazná zložka odmeňovania lekára okrem bonusovej odráža kvantifikovanú kvalitu prevedenia zdravotníckych úkonov, ktorá má motivovať k dôslednosti všetkých požadovaných detailov výkonu lekára.
Súčasný zdravotnícko-ekonomický mechanizmus na Slovensku je založený na kvantite nie kvalite, a keďže kvantita výkonu je možná len v prípade dostatočného množstva klientov - pacientov, ak je populácia zdravá, takýto stav neprospieva ekonomickej úspešnosti zdravotníckemu systému. Zjednodušene povedané, lekár je platený de facto za chorobný stav pacienta, nie za jeho zdravie. Súčasný zdravotnícky ekonomický systém potrebuje chorú populáciu, teda nedostatok zdravia.
Princípy Z.O.Z.E. sú orientované opačne, smerujú k odstraňovaniu zdrojov problémov, k odstraňovaniu príčin ochorení, a tak je orientovaná aj motivácia lekára.
V súčasnosti existujú v zdravotníctve nasledovné základné motivačné mechanizmy:
- Praktický (všeobecný) lekár a gynekológ sú platení podľa počtu evidovaných pacientov v "kartotéke" (podľa tzv. kapitácie).
- Ostatní špecialisti sú platení podľa počtu výkonov.
- Nemocnice sú platené podľa obratu, teda čím viac hospitalizácií, tým väčší obrat pacientov, a tým väčší zisk. Nie je záujem od platiteľa (zdravotnej poisťovne), aby bol pacient príliš dlho v nemocnici hospitalizovaný, ale len v stanovenom rozsahu dní, aby sa čo najväčší počet pacientov "vystriedalo". Teda aby bol čo najvyšší obrat lôžkodní.
V praxi to znamená, že ak praktický (všeobecný) lekár alebo gynekológ majú čo najviac evidovaných pacientov v "kartotéke" (kapitácii), ak ambulantný špecialista vykoná čo najviac výkonov a ak sa v nemocnici vystrieda čo najviac hospitalizovaných pacientov, vtedy je najvyšší obrat, najvyšší zisk, najvyššia oficiálna "úspešnosť" zdravotníckeho zariadenia a vôbec zdravotníctva ako takého.
Ak k praktickému lekárovi príde pacient, nie je výhodné ho riešiť, keďže by to bolo na úkor iných čakajúcich, ktorých nestihne vyšetriť pri veľkej kapitácii. Dokonca niektoré postupy by sa odrazili aj v nákladoch, a tým nižšom zisku lekára. Navyše, lekár nie je ani honorovaný za inovatívne vyriešenie problémových stavov. Ostáva ho len odoslať k špecialistom, až sa z praktického lekára stáva "dispečer" fungujúci ako" policajt na križovatke".
Pre špecialistu je podmienkou "úspešnosti" čo najviac výkonov, teda čo najviac chorých pacientov, až sa z neho stane „operátor pri linke pásovej výroby“. Takisto nie je honorovaný za inovatívne odstraňovanie príčin chorôb, ani za to, že zdraví pacienti ho nebudú navštevovať, čím poklesne počet jeho „klientov“.
Pre nemocnicu je podmienkou "úspešnosti" čo najviac chorých pre splnenie obratu lôžkodní, teda nemocnica funguje na podobnom princípe ako “hodinový hotel“, kde podmienkou zisku je vystriedať čo najviac “ubytovaných“.
Je jasné, že ani v jednom prípade nie je motivačný mechanizmus nastavený v prospech vyliečenia pacienta. Skôr naopak, vo všetkých prípadoch ide o kvantitu a kvalita lekára je v takomto systéme nepodstatná, pretože aby bol lekár v takomto systéme úspešný, vôbec nepotrebuje pacienta vyliečiť, ale úplne stačí ak ho bude len „liečiť“. Otázna je teda kvalita takejto liečby, keďže vôbec neexistuje mechanizmus, ktorý by lekára nútil poskytovať kvalitné služby. Paradoxom je, že v prípade, ak by sme boli všetci zdraví na určitý čas a nepotrebovali by sme lekárske služby, zdravotnícky systém ekonomicky skolabuje. Aby neskolaboval, "musíme" byť chorí.
Je neľudské, že chronické ochorenia sú dnes kľúčovou "záchranou" pred ekonomickým kolapsom zdravotníctva.
Ak je pre nás dôležitejšie naše zdravie ako ekonomická prosperita súčasných vyberačov ziskov zdravotníckej "prosperity", musíme zmeniť motivačný systém v zdravotníctve tak, aby lekár bol platený za to, že má zdravých, vyliečených pacientov, nie za to, že sú chorí. Motivačný mechanizmus musí preto byť založený na odstraňovaní čo najhlbších príčin chorôb, lebo len tak je možné pacienta vyliečiť.
Populácia trpiaca na rozličné typy problémových chronických ochorení má v súčasnom systéme veľmi malú šancu na vyliečenie, pokiaľ sa nezmenia motivačné mechanizmy zamerané na kvalitu, dôslednosť vyšetrení a na výnimočné, vynaliezavé, inovačné či tvorivé schopnosti lekárov, schopných vyliečiť čo najproblémovejšie stavy.
Musíme si zároveň okrem uvedeného uvedomiť, že rozvoj odbornej inovatívnej a etickej osobnosti lekára je nezlučiteľný s jeho korupčným chovaním či úplatkárskou minulosťou. Je takmer pravidlom, že skorumpovaný človek nemá vzťah k inovačnej, progresívnej činnosti a s tým súvisiacimi pravidlami, keďže by to znamenalo jeho ohrozenie. Protivývojový typ človeka je typický závistlivým, neprajníckym a negativistickým správaním v pracovnom tíme, a preto je dôležité verejnosť o týchto poznatkoch oboznamovať.
Z hore uvedeného vyplýva, že zdrojovo orientovaná zdravotnícka ekonomika a úspešná liečba chronických latentných perzistentných infekcií sú úzko previazané.
Z.O.Z.E. je akútne potrebným zdravotníckym systémovým článkom v mnohostrannom riešením uvedených aspektov súčasných mnohorezortných kríz.
Z.O.Z.E. zohľadňuje celistvosť v najširších sociálnym vzťahoch tak, ako ju uviedol na svet pôvodca medicínskeho holistického prístupu, Hippokrates.
V súčasnej spoločnosti vládne tzv. medicínsko–trhový komplex, čiže deformovaná forma komercionalizácie zdravotníctva, kde prevažuje hrubý, nediferencovaný a nerovnovážny trhový mechanizmus podobný živočíšnym zákonom, v ktorom niektorý zo subjektov je vo výrazne nevýhodnom postavení. Pri liečbe sa uprednostňujú tzv. symptomatické liečivá čiže liečivá určené na potláčanie príznakov, nie príčin ochorení, namiesto kauzálnych liečiv, ktoré sú určené na odstraňovanie príčin ochorení.
Zdravotnícky systém tvoria nasledovné základné subjekty:
1. pacient
2. poskytovateľ zdravotníckych služieb („lekár“)
3. výrobcovia liečiv a iných potrieb
4. štát a ostatné inštitúcie
V zdrojovo orientovanej zdravotníckej ekonomike nie je účelom diskriminovať či inak poškodzovať niektorú z uvedených strán v zdravotníckom systéme, práve naopak, účelom je rovnovážny prínos v harmónii finančných tokov. V súčasnom tzv. medicínsko – trhovom komplexe je najviac znevýhodnenou stranou samotný pacient a prevaha výroby tzv. symptomatických a syntetických liečiv nad kauzálnymi a prírodnými liečivami. V zdrojovo orientovanej zdravotníckej ekonomike sa kladie dôraz na pacienta ("pacientsky orientovaná medicína") a na výrobu kauzálnych a prírodných liečiv, aj keď symptomatické a syntetické liečivá nie sú zaznávané, sú určené pre akútne stavy a pri zlyhávaní predchádzajúcej voľby.
Každá, aj tá najdobromyselnejšie a najkvalifikovanejšie vypracovaná myšlienka je zneužiteľná, preto je dôležité, aby si verejnosť osvojila čo najkomplexnejšie a najdôslednejšie toto pôvodné dielo a dokázala objektívne rozlíšiť nekalé zámery s úmyslom skupinového obohatenia sa na úkor celospoločensky prospešných cieľov. Dúfame, že táto stránka poskytne ucelený obraz o koncepcii Ch.L.P.I. a Z.O.Z.E. a pomôže verejnosti kontrolovať zneužívanie uvedených myšlienok či už komerčne alebo aj v politicko-straníckej propagande. Žiaľ, nie je výnimkou, že aj tie najušľachtilejšie nápady sú prispôsobované nekalým zámerom v rôznych mocenských záujmoch, ako to žiaľ často vidieť nielen v minulosti.
Ekonomickou podmienkou dosiahnutia týchto cieľov je
tzv. zdrojovo orientovaná zdravotnícka ekonomika (Z.O.Z.E.),
teda mechanizmus motivujúci lekára k odstraňovaniu zdrojov, príčin problémov,
čo najhlbších príčin chorôb !